|
Právě je 583 návštěvník(ů) a 0 uživatel(ů) online:
Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
|
Zaznamenali jsme 116743993 přístupů od 17. 10. 2001
|
| |
poslal Nepřihlášený Nepochybne každý úprimne veriaci kresťan by bol rád, keby bola jeho služba požehnaná a prinášajúca bohatú úrodu- v rôznych oblastiach života viery.
Transformácia
kresťanstva na „populárne
náboženstvo“
Úvod
Nepochybne
každý úprimne
veriaci kresťan by bol
rád, ak by bola jeho služba
požehnaná a
prinášajúca
bohatú úrodu - v rôznych oblastiach života
viery. Byť verný
Bohu však často
neznamená ísť
po ceste, ktorá je jednoduchá, rýchla a úspešná
– najmä ak tieto kritéria hodnotíme pohľadom
ľudí zo sveta. Tu
je možné skôr
očakávať
odmietanie, nepochopenie až
výsmech. Keďže
ako kresťania však
nežijeme podľa
tohto sveta, nemal by byť
pre nás pohľad
ľudí zo sveta
smerodajný, ale naopak, v každej
chvíli a každej
situácii je potrebné byť
verný Bohu a vytrvať
na tejto ceste aj napriek ponižovaniu
a urážkam.
Problémom
však môže
byť kompromis so
svetom, či už
cielený, ktorý zahŕňa
systematické preberanie svetských filozofií a
postupov, alebo nárazový, daný napr.
stratou trpezlivosti, kedy sa človek
rozhodne zobrať veci do
vlastných rúk, a dať
im potrebnú dynamiku „podľa
vlastných predstáv“. Príkladom takéhoto
kompromisu môže byť
čakanie Saula na Samuela,
kedy sa Saul rozhodol vzpriečiť
Božiemu príkazu, a
konať sám podľa
seba. Výsledok tohto príbehu všetci
dobre poznáme – Saul vypadol z Božej
milosti, po čom
nasledovala jeho zúfalá snaha udržať
sa za každú cenu
pri moci vlastnými silami, ktorá však
skončila naopak, jeho
smrťou.
V
dnešnej dobe dobe však
môžeme pozorovať
skôr nenápadné ale systematické
preberanie poznatkov zo sveta, kde sa prejavuje snaha zvýšiť
efektivitu evanjelizácie
nasadením potrebného marketingového a
manažérskeho
know-how (sadou „overených metód“),
ktoré, ako ináč,
efektivitu hodnotia podľa
merateľných
indikátorov výkonnosti, ktoré stanovujú,
merajú a vyhodnocujú ľudia.
Pomaly sa takto proces evanjelizácie, ktorý v pôvodnom
kresťanstve riadi Boh, a
kde človek plní
svoju dielčiu úlohu,
dostáva plne do „kompetencie človeka“,
ktorý naplánuje, zrealizuje a vyhodnotí
dosiahnutú efektívnosť.
Je tu iba minimum miesta na Boží
zásah (vedenie Duchom Svätým), všetko
je podrobne naplánované a zrealizované vodcom
(resp. tímom) podľa
vypracovaného harmonogramu. Dochádzame tu k tomu, že
typickou črtou modernej
evanjelizácie je z pohľadu
tradičného
kresťanstva je extrémny
pragmatizmus, kde si človek
sám určuje
vhodnosť používaných
metód, podľa
svojho posúdenia [18]. Nepozerá sa tu už
ani tak na Stvoriteľa a
Jeho slovo, ako skôr na veci stvorené, ktoré sa
človek sám
rozhodol zobrať do
svojich rúk.
Keďže
pôvodné kresťanstvo
má však
diametrálne odlišný
pohľad na Boha ako New
Age, kde je Boh len akousi neosobnou energiou podporujúcou
osobné ambície človeka,
nie je možné v
takomto prípade očakávať
Božie požehnanie
a podporu takéhoto, pyšnosťou
presiaknutého prístupu
k evanjelizácii. To však
pre ľudí, ktorým
sa v dnešnej povrchnej
resp. instantnej dobe javí hľadanie
hľadanie Božej
vôle a Božej cesty
ako „nepochopiteľne“
obtiažne, pomalé a
z „hľadiska
sveta“
kontraproduktívne,
nepredstavuje problém. Po odklonení sa z Božej
cesty, veci rýchlo nadobúdajú „iný
spád“. Nasleduje definovanie vlastných cieľov,
vlastných metód, a vlastných kritérií
úspešnosti.
Pri
prípadnom upozornení inými kresťanmi
na to, že prinášané
ovocie nie je v súlade s tým, čo
poznáme z Biblie sa riešenie
nehľadá v pokání
a návrate k Bohu, ale naopak v hľadaní
ďalšieho
„vhodného nástroja“ zo sveta, ktorý
údajnú príčinu
neúspechu „efektívne eliminuje“, a tak
zaistí „požadované
výsledky“.
Tým môže byť
napr. nový marketingový prieskum, po ktorom nasleduje
„potrebná úprava“ používaných
postupov a metód (čo
v týchto hnutiach často
zodpovedá zvestovanej náuke), alebo jednoducho ďalšia
úprava pôvodne stanovených cieľov.
Tieto sa postupne menia z biblických cieľov
zameraných na večnosť,
na ciele ľudské a
časné.
Že
sa tu jedná o cestu viac ako nebezpečnú,
netreba ani pripomínať.
Ak totiž chceme definovať
svetáctvo, je potrebné sa zamyslieť
nad tým, čo je
motiváciou pre naše
konanie – či sa chceme
páčiť
Bohu alebo ľuďom.
Prístup, ktorý kladie do popredia požiadavky
(v tejto fáze neveriacich) ľudí,
speje práve k tomu, aby sa cirkev transformovala podľa
požiadaviek týchto
ľudí (!), čo
je v pôvodnej cirkvi neprípustný jav – smeruje
totiž k stavu, kedy
cirkev v skutočnosti
prestáva byť
zaujímavou pre tento svet, kedy prestáva byť
soľou a svetlom.
Nepochybne je potrebné využiť
každú vhodnú
príležitosť
a formu na zvestovanie Božieho
slova neveriacim ľuďom,
avšak základným
predpokladom je, že
kresťan ostane verný
Bohu a Jeho slovu, a nepristúpi na kompromisy a účelovú
relativizáciu Božieho
slova, napr. s cieľom byť
obľúbený u
ľudí (čo
sa dnes často chápe
ako nevyhnutný predpoklad úspešnej
evanjelizácie) resp. v snahe za každú
cenu udržať
jednotu zboru resp. skupinky.
Ak
sa vám zdá tento úvod prehnaný a
nepravdepodobný, uvediem niekoľko
príkladov z tzv. marketingovo-orientovaných zborov,
ktoré dnes už
zďaleka nie sú
doménou iba USA.
Marketingovo-orientované
zbory
Zakladateľom
marketingovo-orientovaných zborov je Robert Schuller,
ktorý ako prvý vo väčšom
rozsahu aplikoval poznatky zo svetských náuk
(marketing, manažerské
metódy, pop-psychológia) vo svojom zbore Crystal
Cathedral. Okrem už
spomínanej myšlienky,
kde sa propaguje uspokojovanie potrieb zákazníkov resp.
návštevníkov
zboru (felt-need), je Robert Schuller zvlášť
známy aj tým, že
propaguje potrebu väčšej
sebaúcty (sebalásky, hľadania
seba samého, svojho pravého ja, úspechu,
atď.) u kresťanov.
To sa prakticky prejavuje aj v jeho pohľade
na hriech, ktorý chápe ako „stratu alebo
nedostatok viery v seba samého“. Ďalšie
citáty tento nebiblický trend ďalej
podporujú: „Ježiš
poznal svoju hodnotu, jeho úspech sýtil jeho sebaúctu
… On trpel na kríži
aby posvätil svoju sebaúctu. A on niesol kríž
aby posvätil tvoju sebaúctu. A kríž
posvätí cestu tvojho ega (tvojho ja).“
Z uvedenej, pop-psychológiou poznačenej
filozofie následne vyplývajú aj ďalšie
zavádzajúce závery, ako napríklad: „Osoba
sa ocitne v pekle, keď
stratí svoju sebaúctu.“
[1]
Je
tu teda možné
povedať, že
kompromis medzi pop-psychológiou a pôvodnou kresťanskou
náukou, spôsobil, že
„nové, iné evanjelium“ je výrazne
zamerané na človeka
(a
na jeho túžby
a potreby),
čo v konečnom
dôsledku potvrdzujú aj vyjadrenia predstaviteľov
New Age, ktorí otvorene chvália Roberta Schullera za
jeho „inovatívny prístup ku kresťanstvu“.
[2] Prepojenie na New Age potvrdzuje aj skutočnosť,
že v tomto zbore boli
prezentované myšlienky
New Age z „biblie“ tohto hnutia „A Course of Miracles“, a
tiež výroky z
autobiografie Roberta Schullera, podľa
ktorých smeruje k náboženskej
inkluzivite – k
procesu zbližovania s
inými náboženstvami,
čo je jeden z typických
znakov ako New Age, tak aj postmoderného kresťanstva.
[3]
Druhým,
snáď ešte
viac známym zborom, kde sa využívajú
vyššie uvedené
svetské metódy a filozofie, je zbor Willow Creek, ktorý
vedie pastor Bill Hybels. Zbor bol založený
v roku 1975, po marketingovom prieskumu medzi neveriacimi. Vo svojej
práci, ktorá bola výsledkom dlhodobého
pôsobenia v tomto zbore, G.A. Pritchard uvádza: „(Bill
Hybels) neučí
zdravé a bohaté evanjelium, a nehovorí, že
viera je všeliek. Skôr
zdôrazňuje fakt, že
'Boh chce pomôcť
ľuďom
k naplneniu života', čiže
hovorí o tom, čo
typickému hľadačovi
chýba v svetskom živote.
To ale nie je dané tým čo
sa učí, ale skôr
tým čo
sa (zo slova Božieho)
vynecháva, aby
v publiku ostala pozitívna predstava o Bohu. Napr.
'tvrdú správu o Božom
hneve za dedičný
hriech ľudstva' v kázni
prakticky nepočujete.“
… „ Iróniou je, že
zatiaľ čo
Bill Hybels evanjelizuje ľudí
zo sveta ku kresťanstvu,
zároveň
'evanjelizuje' kresťanov
späť ku svetu.
Zatiaľ čo
10% nových návštevníkov
(neveriaci Harry z knihy Lee Strobela) sa posúva bližšie
ku kresťanstvu, 90%
kresťanov v zbore sa
posúva viac k psychológii a svetu.“
[4]
Tretím
zborom, ktorého pastor Rick Warren je známy aj u nás,
a ktorý je v dnešnej
dobe nepísaným „lídrom“ medzi
marketingovo-orientovanými zbormi, je Saddleback Church. Rick
Warren študoval marketing
a manažérske
metódy priamo u známeho marketingového guru
Petra Druckera. Jeho knihy „Cirkev s jasným cieľom“
a „Život s jasným
cieľom“, ktoré
boli vydané aj u nás, nie sú považované
za knihy verné pôvodnému podaniu evanjelia.
Pastor Matt Costella vo svojej recenzii knihy „Život
s jasným cieľom“
uvádza „Warren často
zle interpretuje Slovo Božie
na podporu vlastných názorov,
spája nedôveryhodné humanistické
psychologické princípy s Biblickými pravdami,
minimalizuje dôležitosť
skúmania náuky
(Slova Božieho), považuje
svätosť a biblické
oddelenie
sa od sveta za menej dôležité
ako lásku a jednotu,
odvoláva sa na nepriateľov
viery ako na pozitívnych prispievateľov
k správnemu určeniu
duchovnej cesty, a propaguje jeho vlastný cieľom
riadený program. … Kedykoľvek,
keď kresťanský
vodca minimalizuje dôležitosť
náuky a dôkladnosť
interpretácie Biblie,
môže použiť
Bibliu na vyjadrenie čohokoľvek,
čo chce povedať.
V takomto prípade, nik nemôže
argumentovať pre alebo
proti jeho interpretácii, pretože
interpretácia sa stala relatívnou a bezvýznamnou.“
[5]
Podľa
slov jeho ženy Kay, mala
na nich hlboký vplyv ich návšteva
v zbore Crystal Cathedral Roberta Schullera. [6] Podobne ako Robert
Schuller aj Rick Warren podporuje potrebu Novej reformácie,
ktorú Warren definuje nasledovne: „Prvá reformácia
bola o viere; táto (druhá reformácia) bude bude
o správaní. Prvá reformácia bola o
vyznaní, a myslím, že
táto bude o skutkoch. Prvá reformácia v
skutočnosti rozdelila
kresťanstvo na desiatky a
stovky rôznych častí.
Myslím si, že táto
(reformácia) ich v skutočnosti
znovu spojí späť.“
[7]
Viacero
kazateľov ale aj laikov
sa pozastavuje nad týmto tvrdením, kde je spochybňovaný
najmä spôsob, akým sa má táto
„jednota“ dosiahnúť.
Blogger Tim Challies vo svojom komentári k Warrenovej knihe
konštatuje, že
„Warren je ochotný prehliadnuť
rozhodujúce teologické rozdiely, ktoré zasahujú
do pravého srdca evanjelia,
aby sa posunul ďalej
smerom k jeho cieľom.
Keď je človek
ochotný prehliadnuť
rozdiely medzi Protestantskou, Rímsko katolíckou a
Ortodoxnou teológiou, uvažujem
nad tým, čomu on
skutočne verí. Čo
rozumie pod ospravedlnením, keď
je ochotný považovať
tak charakteristické špecifické
črty, aké sú
medzi Protestantmi a Katolíkmi, za menej významné?
Warren ukazuje, že
je ochotný opustiť
evanjelium.“ [8]
Tu
je potrebné upozorniť,
že tieto Warrenove názory
sú niekedy mylne označované
ako ekumenické. Už
z vyššie uvedených
citátov však
vyplýva, že sa tu
nejedná o vysvetľovanie
rozdielov medzi kresťanskými
cirkvami v kontexte pôvodnej kresťanskej
náuky, ako skôr o jej relativizovanie a postupné
opúšťanie na úkor
svetských filozofií a metód. To potvrdzuje aj
citát jedného z katolíckych autorov:
„Napriek
akémukoľvek
prospešnému
osobnému povzbudeniu, ktoré môže
Warrenove učenie
ponúknuť,
používanie tejto
knihy v ľubovoľnom
katechetickom prostredí predstavuje vážny
omyl. Toto učenie je
zavádzajúce a potenciálne hlboko mätúce
pre slabo vyučených
katolíkov. Naviac, hoci sa tento prístup javí
(zdanlivo) ako ekumenický, v skutočnosti
podkopáva skutočnú
ekuménu,
pretože ignoruje vážne
teologické problémy.
… Myšlienka spoločného
spojenia všetkých
kresťanov v harmonickom
zväzku je určite
nádejná, a my katolíci musíme byť
vodcami v jej uskutočňovaní.
Ale jednota musí byť
založená na
pravde. Namiesto
katolíckej pravdy, Warren ponúka zduchovnelú
pop-psychológiu. „Cieľom
riadený“ zbor potom nepripomína ani tak mystické
telo Kristovo, ako skôr voľné
zhromaždenie
inšpiratívnych
spoločenských
klubov (social clubs).
Preto sa katolíci, ktorí nasledujú Cieľom
riadený vzor vydali nesprávnou cestou, kde cesta ktorú
nasledujú ich s veľkou
pravdepodobnosťou odvedie
preč od cirkve, než
ako by prehĺbila ich prax
vo viere.“ [9]
Tento
citát iba znova potvrdzuje potrebu veľkej
obozretnosti pri preberaní nových, svetských
metód a filozofií do cirkve. Výsledkom potom
totiž nie je požadovaná
a sľubovaná vyššia
efektivita, ale naopak relativizovanie a odchod od evanjelia, čo
je pravý opak pôvodných zámerov. Bohužiaľ
takéto myšlienky
sa dnes propagujú aj otvorene, čo
potvrdzuje aj citát R. Neuhausa zo združenia
ECT (Evangelicals and Catholics Together): „Na konci 20.
storočia nie je
rozdelenie kvôli evanjeliu nevyhnutné, nie je to
ospravedlniteľné.“
Ak
teda chceme hovoriť o
pravej ekuméne a skutočnom
hľadaní Božej
cesty, ako na strane
evanjelikov, tak aj katolíkov (a tiež
iných kresťanských
denominácií) je potrebné dobre poznať
slovo Božie, a teda Božiu
pravdu, lásku a spravodlivosť,
a pod vedením Ducha Svätého jasne rozlíšiť
cestu a zámer Boží
(večný), od
cesty a zámerov ľudských
(časných a
pominuteľných).
Vyššie
spomínaný dôraz na budovanie vzťahov
a jednoty v Cieľom
riadenej filozofii (bez dôrazu na na Slovo Božie
a Božiu pravdu, ako
zjednocujúci faktor), potvrdzuje aj nasledujúci citát
Ricka Warrena: „Musíte chrániť
jednotu vášho
zboru. Ak
to znamená zbaviť
sa rebelantov, urobte to.
… Ako pastori, ako pastieri Božieho
ľudu, je našou
prácou chrániť
naše zhromaždenia
od Satanovej najväčšej
zbrane – nejednoty.
Nie je to vždy
jednoduché, ale boli sme povolaní, aby sme to robili.“
[10] Z uvedeného textu jasne vyplývajú zmeny,
ktoré sa zavádzajú ako do biblických
textov, tak aj do priorít života
kresťana.
Snáď najlepšou
odpoveďou na uvedený
citát je citát od skutočného
reformátora Martina Luthera: „Je lepšie
byť rozdelení
kvôli pravde, než
byť spojení v
omyle.“
Minimalizácia
dôležitosti náuky
sa v Cieľom riadenom
programe prejavuje aj využívaním
voľných resp.
parafrázovaných prekladov Biblie,
ako je napr. The Message. [11] Na Slovensku sa na daný
účel používa
najmä preklad Nádej pre každého
[12],
ktorý mnohé pôvodné biblické texty
prekladá nesprávne a zavádzajúco. To, že
sa v Cieľom riadenom
programe naozaj nejedná o skutočnú
ekuménu potvrdzuje aj rozsah „zmien“, ktoré okrem
iného zahŕňajú
aj podporu meditácií, tak ako ju poznáme
z jogy resp. iných východných náboženstiev.
V tejto snahe Ricka Warrena podporila aj známa autorka kníh
New Age Marianne Wiliamson. [13] Viacero podobností medzi
Cieľom riadenou
filozofiou a náukou New Age vo svojej knihe „V
mene cieľa:
Obetovanie pravdy na oltári jednoty“
uvádza jej autorka Tamara Hartzell (táto kniha je voľne
dostupná na internete na adrese:
http://inthenameofpurpose.org).
[14]
Kontroverzne
pôsobia aj vyhlásenia Ricka Warrena, o tom, že
je pastorom Ruperta Murdocha [15], ktorý vlastní
vydavateľstvo Zondervan,
ktoré vydalo obe Warrenove knihy. Rupert Murdoch, ako známy
mediálny magnát, totiž
prevádzkuje aj pornografické kanály, čo
si zrejme Rick Warren v rámci pozitívneho myslenia
(sústreď sa iba na
to, čo je dobré –
myšlienka z New Age),
zrejme nevšíma.
Iným príkladom je Warrenova diplomatická
návšteva Sýrie
[16], kde nekriticky podporil predstaviteľov
tohto štátu, za čo
bol následne po návrate do USA vystavený
kritike. Namiesto priznania si nesprávnosti vyjadrení
nasledovalo ich popretie, stiahnutie nahrávok z internetu a
obvinenie daného novinára z neobjektívnosti (a
tiež postoja, ktorý
nie je hodný kresťana...).
[17]
Záver
Dôsledky
„transformácie kresťanstva
pre súčasnú
dobu“ môžeme
zhrnúť do
nasledovných bodov:
- bezmedzné
využívanie
marketingu spôsobuje, že
pre cirkev sú smerodajné názory ľudí
zo sveta, a nie vernosť
Bohu a Jeho slovu)
- nové,
iné evanjelium nie je zamerané na Boha, ale na
človeka
(podpora sebaúcty, sebalásky, sebapresadenia, úspechu)
- minimalizácia
dôležitosti náuky
(nehovorí sa, že
nie je potrebné veriť,
nesprávne sa však
definuje v čo máme
veriť – chýba
poznanie Boha)
- nesprávne
a účelové
využívanie
biblických textov
(zvyčajne s cieľom
podpory myšlienok zo
svetských humanistických filozofií a iných
náboženstiev)
- využívanie
voľných a
parafrázovaných prekladov Biblie
(chýba kontakt na pôvodný obsah textu, ktorý
voľné preklady
často interpretujú
nesprávne)
- zvestuje
sa neúplné evanjelium (vynecháva sa to,
čo by mohlo poslucháčov
„pohoršiť“)
- zmena
hodnôt a priorít: dôraz na budovanie
vzťahov a jednoty
(na úkor pravdy, spravodlivosti a svätosti)
- presun
dôležitosti z
hodnôt večných
na časné kritéria
a ciele
- snaha
o spojenie všetkých
kresťanských
cirkví, a tiež
o uznanie iných svetových náboženstiev
ako o „ďalšie
platné cesty k Bohu“
Čo
je teda potrebné, aby človek
aj v tejto dobe ostal verným
Bohu? V prvom rade snažiť
sa z celej sily, celej duše
a z celého srdca o poznanie
Boha. Na to je potrebná
najmä modlitba a vedenie Duchom Svätým,
a tiež
odhodlanie, vytrvalosť a
verný
preklad Biblie. Je potrebné
skúmať
každé učenie
podľa Biblie,
či
je naozaj tak (podobne ako Židia
v Bérii). Je potrebné vyznávať
pravé hodnoty,
tak ako ich poznáme zo Slova Božieho,
a je potrebné poznať
presný význam používaných
pojmov.
Je potrebné si udržať
biblické
myslenie, a nepodľahnúť
všeobecne rozšírenej
relativizácii a apatii. Najdôležitejšia
z toho je však úprimná
modlitba k Bohu, aby nám
v tejto dobe pomohol obstáť,
pretože len
s Jeho pomocou môžeme
tento „boj viery“ úspešne
bojovať až
do konca.
Už
pred cca 50 rokmi A.W. Tozer veľmi
presne poukázal na problém súčasnej
evanjelizácie, ktorá namiesto toho aby odhaľovala
„Boha
hľadajúceho
človeka, ktorého
oslobodzuje od jeho ambícií“,
sa sústredí práve na uspokojovanie
ambícií človeka
(uspokojovanie okamžitých
potrieb neveriacich ako základná téza
marketingových zborov). Ako ďalej
uvádza autor, tento koncept je vo svojej podstate mylný,
a predstavuje vážne
nebezpečenstvo ako pre
cirkev, tak aj pre ľudí,
ktorí sa takejto evanjelizácie zúčastňujú:
„Chyba
v súčasnej
evanjelizácii leží
v jej humanistickom
prístupe … Je priam
fascinovaná veľkým,
hlučným,
agresívnym svetom s jeho veľkými
menami, obdivovanými hrdinami, jeho bohatstvom a výstrednými
pompéznymi slávnosťami.
Miliónom sklamaných ľudí,
ktorí si vždy
žiadali svetskú
slávu, ale nikdy ju nedosiahli, moderné
evanjelium ponúka rýchlu a jednoduchú skratku k
túžbam ich
srdca.
Pokoj mysle, šťastie,
blahobyt (prosperitu), spoločenské
prijatie, pozornosť
verejnosti, úspech v športe,
obchode, na poli zábavy a možnosť
príležitostne
sedieť na slávnostnej
hostine pri jednom stole so slávnou osobnosťou
– všetko na zemi a
nakoniec v nebesiach. Určite
žiadna poisťovňa
nemôže z uvedeného
ponúknuť ani
polovicu.
V
tejto kvázi-kresťanskej
schéme
vecí sa Boh stáva Aladinovou lampou, ktorá
počúva
každého, kto
príjme Jeho Syna a podpíše
(členský) preukaz.
… Toto hrubé nepochopenie (prekrútenie) pravdy je v
pozadí mnohých našich
súčasných
evanjelizačných
aktivít. Určuje
smery, buduje programy, rozhoduje o obsahu kázni, stanovuje
kvalitu miestnych zborov a často
aj celých denominácií, nastavuje vzor (predlohu)
pre náboženských
spisovateľov a formy
redakčnej politiky
mnohých evanjelických publikácií.
Tento
koncept kresťanstva je vo
svojej podstate mylný,
a keďže
sa dotýka duše
človeka, predstavuje
nebezpečnú
až smrteľnú
chybu.
Vo svojej podstate je to iba niečo
viac ako slabý
humanizmus spojený so slabým (nevýrazným)
kresťanstvom,
aby mu takto bola pridaná duchovná vážnosť.
… Stále sa začína
s človekom a jeho
potrebami,
a potom sa obzerá naokolo po Bohu;
pravé kresťanstvo
odhaľuje
Boha hľadajúceho
človeka, ktorého
oslobodzuje od jeho ambícií.“
[A.W.
Tozer, Born After Midnight, Christian Publications, 1959]
Že
iné a
nové evanjelium nie je až
také nové,
potvrdzuje aj citát C.H. Spurgeona spred viac ako 100 rokov.
Tento sa týka ako vyššie
uvedenej snahy „o zvýšenie
efektívnosti evanjelizácie aplikovaním svetských
metód“, tak
aj snahy „byť
(za každú cenu)
relevantný súčasnej
kultúre“
(ďalší
súčasný
marketingový princíp). To však
v konečnom dôsledku
vedie k zmene
evanjelia, ktoré sa
zvestuje:
"Zdá
sa, že idea
progresívneho
evanjelia fascinovala mnohých.
Pre nás je táto predstava niečo
ako kríženec
medzi nezmyslom a rúhaním.
V snahe dosiahnuť
takú efektivitu evanjelia, aby došlo
k večnému spaseniu
širokej verejnosti, to
vyzerá tak, že
postupne
dochádza k jeho zmene; a
keďže
je zjavením všemúdreho
a nemeniaceho sa Boha, je tak trocha odvážne
pokúšať
sa o jeho vylepšenie. Keď
si vybavíme v predstavivosti pánov, ktorí sa
podujali na túto drzú (trúfalú) úlohu,
máme napoly tendenciu sa smiať;
tento prípad pripomína návrh krtkov na
vylepšenie osvetlenia
slnka … Veria ľudia
tomu, že je tu evanjelium
pre každé
storočie? Alebo
náboženstvo pre
každých 50 rokov?“
(Charles Haddon Spurgeon, Progressive Theology, The Sword &
Trowel, 1888)
A
aký výsledok je možné
po tomto „priblížení
sa svetu“ v
„populárnej cirkvi“ očakávať?
„Ježiš
povedal, 'kážte
evanjelium všetkému
stvoreniu'. Ale ľudia sa
prestali zaujímať
o Boží plán:
chcú byť
zachránení kňazom,
chcú byť
zachránení hudbou, chcú byť
zachránení divadlom, a nikto nevie čím
ešte! Dobre, môžu
skúšať
tieto veci tak dlho ako sa im páči;
ale z týchto vecí nikdy nevyšlo
nič iné ako úplné
sklamanie a zmätok, zneuctenie Boha, znevažovanie
evanjelia, vyrábanie tisícov pokrytcov (ako na bežiacom
páse), a cirkev zruinovaná na úroveň
sveta.“
(Charles
Haddon Spurgeon, "Metropolitan Tabernacle Pulpit,", 1888)
„Práve
ten zbor, ktorý svet miluje najviac je určite
ten, ktorý sa Bohu protiví.“
(Charles
Haddon Spurgeon, "How Saints May Help The Devil", 1859)
Autor:
Jaroslav Mervart
Dátum:
23.10.2008
Zdroje:
[1] Quotes
from Self-Esteem: The New Reformation
http://www.rapidnet.com/~jbeard/bdm/exposes/schuller/quotes-se.htm[2] Warren
Smith: Deceived on purpose
[3] Recenzia
knihy Darca Snov
http://www.mvt.sk/hbv/darca_snov.html
[4] G.A.
Pritchard: Willow Creek Seeker Services
[5] Matt
Costella: An Analysis of Rick Warren's The Purpose-Driven
Life
http://www.feasite.org/Foundation/fbcAnalysis.htm
[6] Rick
Warren and Robert Schuller
http://www.inplainsite.org/html/rick_warren_new_age.html#Schuller
[7] The
Second Reformation
http://www.crossroad.to/articles2/05/sarah-leslie/second-reformation.htm
Warren's
P.E.A.C.E. Plan and UN Goals: Whom do we serve?
http://www.crossroad.to/articles2/05/peace-un.htm
[8] Rick
Warren: Three Primary Concerns
http://www.challies.com/archives/purpose-driven-life/rick-warren-thr.php
[9] Ronald
J. Rychlak: Wrong Turn: The Purpose-Driven Life Gives Bad
Directions
http://www.catholicculture.org/library/view.cfm?recnum=7008
[10] Satan's
Greatest Weapon: Disunity?
http://watcherslamp.blogspot.com/2007/11/satans-greatest-weapon-disunity.html
[11] What
kind of message is The Message?
http://www.crossroad.to/Bible_studies/Message.html
[12] Biblia
- Božie slovo,
alebo ako vyhovieť
ľudským prianiam
http://www.mvt.sk/hbv/prekladybiblie131106.pdf
[13] New
Age Leader, Marianne Williamson, Comes to Rick Warren's Defense -
"Meditation"
is Common Ground
http://www.lighthousetrailsresearch.com/blog/index.php?c=1&more=1&p=380
[14] In
The Name of Purpose: Sacrificing Truth on the Altar of Unity
http://www.inthenameofpurpose.org/page2.html
[15] Why
Rick Warren Must Publicly Rebuke Rupert Murdoch
http://christianresearchnetwork.com/?p=1710
[16] Rick
Warren on Syria: 'A moderate country'
http://www.worldnetdaily.com/index.php?fa=PAGE.view&pageId=39020
Rick
Warren's distortions of reality
http://www.worldnetdaily.com/news/article.asp?ARTICLE_ID=59183
[17] Rick
Warren says he's sorry
http://www.wnd.com/news/article.asp?ARTICLE_ID=53135
[18] Relativizmus
v praxi (citát P.
Wagnera, str. 10)
http://www.mvt.sk/hbv/postmoderna_cirkev_v4.pdf
|
Podobná témata
|
|
Re: Populárne kresťanstvo (Skóre: 1) Vložil: Gojim (gojim@zoznam.sk) v Čtvrtek, 23. říjen 2008 @ 14:28:55 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) | Robert Schuller: „Pre protestantov nastal čas prísť k pastierovi [pápežovi] a povedať „ Čo musíme urobiť, aby sme sa vrátili domov?“. Los Angeles Herald Examiner, 19. septembra 1987, náboženská stránka
|
Re: Re: Populárne kresťanstvo (Skóre: 1) Vložil: oko v Čtvrtek, 23. říjen 2008 @ 20:26:49 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Zrovna dnes čtu o sv. Augustinu: " Pyšný
a sebevědomý Augustin si nemohl a nechtěl připustit, že jedenáct let
života ztratil bludařením. O katolictví měl stále mnoho pochybností a
otázek, o kterých by rád diskutoval na intelektuální rovině, ale ne
s nějakým obyčejným knězem, nýbrž s člověkem na jeho úrovni a tím byl
pro něho Ambrož." |
]
|
|
Re: Populárne kresťanstvo (Skóre: 1) Vložil: PF v Čtvrtek, 23. říjen 2008 @ 23:12:14 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) | Věru pěkné a obsáhlé, ale co si takhle raději od něj nejprve skutečně něco přečíst? Takhle mi to silně připomíná proces Mistra Jana Husa. I zde odpůrci napadají a kritizují něco, co nikdy nehlásal. Kdyby si to nejprve přečetli a naslouchali tomu, co skutečně říká, třeba by mu i porozuměli. Ale to by si zase nemohli tak snadno hrát na inkvizici, že ano? |
Re: Re: Populárne kresťanstvo (Skóre: 1) Vložil: oko v Pátek, 24. říjen 2008 @ 08:08:03 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Souhlas. Kde ale vidíš nějakou inkvizici?
Spíš si myslím, že se jedná o to, pochopit jejich osobnosti komplexně v jejich časoprostoru, v jejich uvažování, ne duchem dnešní doby. Augustin napsal znamenitá nadčasová díla, ale zároveň byl schopen zapudit svou družku, která mu dala syna a jedenáct let života. Pro dnešního člověka nehodné křesťana.
|
]
Re: Re: Re: Populárne kresťanstvo (Skóre: 1) Vložil: PF v Sobota, 25. říjen 2008 @ 10:31:49 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Podobnost s inkvizicí? Třeba v tom jak znemožnit někoho tím, že se obviní z bludů, které nikdy nedržel a nehlásal. |
]
Re: Re: Re: Re: Populárne kresťanstvo (Skóre: 1) Vložil: RobinsonCrusoe v Sobota, 25. říjen 2008 @ 10:57:41 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) ) | To je fakt, mnozi protikatolíci to tady tak dělaj. |
]
Re: Re: Re: Populárne kresťanstvo s Augustínem a rozvodem (Skóre: 1) Vložil: mk (miliko(a)atlas.cz) v Neděle, 26. říjen 2008 @ 17:15:18 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Myslím, že otázka opuštění manželky souvisí s jedním listem Pavlovým, který se zamýšlí nad manželstvím s nevěrou jednoho z nich a nad manželstvím v neshodách ve víře. Zpaměti asi takto: jedná se o to, zda věřící jeden manžel může (dokáže) přivést k víře druhého. Taková manželství Pavel nedoporučuje prodlužovat. Dále jsou tam slova ´...táhnout jho s nevěřícími...´. Ale slovo ´jho´ znamená také závazek (Ježíš: moje břemeno je lehké a moje jho je sladné..´, moderněji: to co si naložíš ve jménu mém na sebe, to tě nebude tížit a spojení ve mne (se mnou) je sladké (ne hořké).´) Augustin byl ženatý s ženou jiného vyznání, ale moje vzpomínky nedovedou (bez listování) najít v jaké víře, zda nestoriánské nebo manichejské. Po těch letech se rozešel. Rodiny byly tehdy širší než dnes a dítě bylo jistě mezi svými strýci a tetami oblíbené. |
]
Re: Re: Re: Populárne kresťanstvo s Augustinem II (Skóre: 1) Vložil: mk (miliko(a)atlas.cz) v Neděle, 26. říjen 2008 @ 17:34:02 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Už jsem to našel, Augustin byl devět let členem náboženství manichejského a se ženou manichejkou byl celkem 11 let. Na opuštění menichejské ženy po jeho konverzi ke křesťanství naléhala jeho příbuzná Monika (podle slov ´netáhnout svazek (jho) s nevěřícími). Tehda byly tyto poměry ve víře : kult Boha Slunce, křesťané, manichejští nestoriáni (odnož z původního křesťanství) , kromě drobnějších směrů vzešlých od učení původně Krista, jako Paulikiáni, Ariáni, gnostikové, Učedníci Janovi aj. |
]
Re: Re: Populárne kresťanstvo (Skóre: 1) Vložil: Flanta v Pátek, 24. říjen 2008 @ 08:32:48 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Četlo se. Je to velký objem informací, ale žádná tvorba charakteru. Asi právě proto. Je to něco jak se stát úspěšným v pětadvaceti kapitolách. Vono se to dobře píše o americkém snu, no a v Čechách se to prodá je tomu udělat reklamu. ÚSPĚŠNÝM SNADNO A RYCHLE. Taky to nejvic frci u charosu. Flanta
|
]
Re: Re: Re: Populárne kresťanstvo (Skóre: 1) Vložil: PF v Sobota, 25. říjen 2008 @ 10:29:51 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Žádná tvorba charakteru, vše jen o úspěšnosti? Asi jste nečetl: Proč jsme vůbec tady. Zkuste to! |
]
|
|
Re: Populárne kresťanstvo (Skóre: 1) Vložil: isim v Neděle, 26. říjen 2008 @ 07:17:51 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Pěkně popsané. To napsal katolík, kněz ?
isim
|
|
|
|
|