poslal betma
Bozie neomylne slovo v tradicii katolickej cirkvi, zapisane v Katechizme katolickej cirkvi.
I. Eucharistia – prameň a vrchol života Cirkvi
1324 Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. (864)
„Ostatné sviatosti, ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela
úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. Veď
najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž
samého Krista, nášho veľkonočného Baránka.“
1325 „Eucharistia vhodne naznačuje a obdivuhodne uskutočňuje(775)
účasť na Božom živote a jednotu Božieho ľudu, na ktorých sa zakladá
Cirkev. V nej je vrchol aj činnosti, ktorou Boh v Kristovi posväcuje
svet, aj kultu, ktorý ľudia preukazujú Kristovi a skrze neho Otcovi v
Duchu Svätom.“
1326 Napokon slávením Eucharistie sa už spájame s nebeskou liturgiou(1090) a anticipujeme večný život, v ktorom bude Boh všetko vo všetkých.
1327 Skrátka, Eucharistia je zhrnutím a súhrnom našej
viery: „Naše presvedčenie [viery] je v súlade s Eucharistiou a
Eucharistia zasa potvrdzuje naše presvedčenie.“ (1124)
VII. Eucharistia – „závdavok budúcej slávy“
1402 V jednej starodávnej modlitbe Cirkev s jasotom pozdravuje eucharistické tajomstvo:(1323)
„O sacrum convivium in quo Christus sumitur: recolitur memoria
passionis eius, mens impletur gratia et futurae gloriae nobis pignus
datur – Ó svätá hostina, pri ktorej prijímame Krista: slávi sa pamiatka
jeho umučenia, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej
slávy.“ Keďže Eucharistia je pamiatkou Pánovej Veľkej noci a našou
účasťou na oltárnej obete sme naplnení všetkým nebeským požehnaním a
milosťou, Eucharistia je aj anticipovaním nebeskej slávy.(1130)
1403 Sám Pán pri Poslednej večeri upriamil pohľad svojich
učeníkov na zavŕšenie Veľkej noci v Božom kráľovstve: „Hovorím vám:
Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s
vami nový v kráľovstve svojho Otca“ (Mt 26,29). Vždy, keď Cirkev slávi Eucharistiu, pripomína si tento prísľub a jej pohľad sa obracia na toho, „ktorý príde“ (Zjvl ,4). Vo svojej modlitbe vyprosuje jeho príchod:(671) „Marana tha“ (1Kor 16,22), „Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22,20), „Nech príde [tvoja] milosť a nech sa pominie tento svet.“
1404 Cirkev vie, že Pán už teraz prichádza vo svojej
Eucharistii a že je v nej prítomný medzi nami. Táto prítomnosť je však
zahalená. Preto keď slávime Eucharistiu, „očakávame splnenie blaženej
nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista“ (1041)
a modlíme sa: „Pevne dúfame, že aj my sa tam [v tvojom Kráľovstve]…
budeme naveky radovať z tvojej slávy. Tam zotrieš každú slzu z našich
očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre;(1028) budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť.“
1405 Nemáme istejší závdavok ani zjavnejší znak tejto veľkej nádeje,(1042) čiže nádeje na „nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť“ (2Pt 3,13), ako Eucharistiu. Lebo vždy, keď sa slávi toto tajomstvo, „uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia“ (1000)
a my lámeme „jeden chlieb, ktorý je liekom nesmrteľnosti a protijedom,
aby sme nezomreli, ale navždy žili v Ježišovi Kristovi“.
